Život Prešova
online
online
Osada Fidvár zo staršej doby bronzovej je väčšia ako Mykény
04.10.2012 Nitra
Vráble 4. októbra (TASR) – Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, je väčšia ako grécke Mykény. Potvrdili to výsledky archeologického prieskumu, ktorý v lokalite vykonávajú slovenskí a nemeckí archeológovia už od roku 2007.
Sídlisko pochádzajúce z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom tvorí okrem opevnenej akropoly s rozlohou 1,2 hektára aj podstatne väčšia neopevnená časť, ktorá má podľa posledných výskumov rozlohu až 15 hektárov. Posledné výskumné práce boli zamerané na odkrytie obydlí v priestore akropoly a skúmanie domov v predpolí.
„Výsledky sú východiskom pre pokračovanie archeologických prác Archeologického ústavu SAV v Nitre a Nemeckého archeologického ústavu Frankfurt nad Mohanom. Tieto práce v plnej miere financuje Nemecká výskumná spoločnosť so sídlom v Bonne,“ uviedol vedúci výskumu Jozef Bátora.
V lokalite sa nachádza vyše 140 domov
Lokalita Fidvár je známa od druhej polovice 19. storočia. Posledné výskumy robili archeológovia v roku 1967. Slovensko-nemecký tím ich obnovil v roku 2007. Archeológovia zistili, že v lokalite sa nachádza pozdĺž kruhových opevnení vyše 140 domov. Dĺžka obydlí zo staršej doby bronzovej sa pohybuje do 10 metrov, šírka je štyri metre. Doteraz známe obydlia z tohto obdobia sú podstatne menšie. Podľa odhadov archeológov mohlo v jednom dome žiť sedem až osem ľudí.
"V Európe sa našli osady, ktoré v určitom momente obývala zhruba stovka obyvateľov. Na Fidvári žilo v istom časovom období až 1000 ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva," uviedol Bátora. Osada bola opevnená troma priekopami, pričom až do obnovenia výskumu v roku 2007 výskumníci predpokladali, že priekopy sú dve.
Archeológovia odhalili pred piatimi rokmi aj rozsiahlu neopevnenú osadu okolo opevnenej časti, o ktorej dovtedy vôbec netušili. Tento objav svedčí o diferenciácii spoločnosti. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva. K nej patrili i remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich. V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Osada pravdepodobne zanikla požiarom, jeho príčinou bola podľa predpokladov archeológov nešťastná náhoda. Súčasťou náleziska je aj súdobé pohrebisko s približne 1000 hrobmi.
Sídlisko pochádzajúce z obdobia 2000 až 1500 rokov pred Kristom tvorí okrem opevnenej akropoly s rozlohou 1,2 hektára aj podstatne väčšia neopevnená časť, ktorá má podľa posledných výskumov rozlohu až 15 hektárov. Posledné výskumné práce boli zamerané na odkrytie obydlí v priestore akropoly a skúmanie domov v predpolí.
„Výsledky sú východiskom pre pokračovanie archeologických prác Archeologického ústavu SAV v Nitre a Nemeckého archeologického ústavu Frankfurt nad Mohanom. Tieto práce v plnej miere financuje Nemecká výskumná spoločnosť so sídlom v Bonne,“ uviedol vedúci výskumu Jozef Bátora.
V lokalite sa nachádza vyše 140 domov
Lokalita Fidvár je známa od druhej polovice 19. storočia. Posledné výskumy robili archeológovia v roku 1967. Slovensko-nemecký tím ich obnovil v roku 2007. Archeológovia zistili, že v lokalite sa nachádza pozdĺž kruhových opevnení vyše 140 domov. Dĺžka obydlí zo staršej doby bronzovej sa pohybuje do 10 metrov, šírka je štyri metre. Doteraz známe obydlia z tohto obdobia sú podstatne menšie. Podľa odhadov archeológov mohlo v jednom dome žiť sedem až osem ľudí.
"V Európe sa našli osady, ktoré v určitom momente obývala zhruba stovka obyvateľov. Na Fidvári žilo v istom časovom období až 1000 ľudí, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva," uviedol Bátora. Osada bola opevnená troma priekopami, pričom až do obnovenia výskumu v roku 2007 výskumníci predpokladali, že priekopy sú dve.
Archeológovia odhalili pred piatimi rokmi aj rozsiahlu neopevnenú osadu okolo opevnenej časti, o ktorej dovtedy vôbec netušili. Tento objav svedčí o diferenciácii spoločnosti. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva. K nej patrili i remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich. V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Osada pravdepodobne zanikla požiarom, jeho príčinou bola podľa predpokladov archeológov nešťastná náhoda. Súčasťou náleziska je aj súdobé pohrebisko s približne 1000 hrobmi.
0
www.ZIVOTPO.sk
